Project view - Drevené kostolíky

 Slovensky
 

Project text:


Východoslovenské drevené kostoly/kostolíky/chrámy/cerkvy sú drevené stavby sakrálneho charakteru tvoriace osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. Do tohto súboru oficiálne patrí pod uvedeným názvom 27 objektov, ktoré sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky.

Ich ojedinelosť spočíva najmä v ich architektúre a technológii výstavby. Stavali ich na území, ktoré vždy oplývalo dostatkom dreva z bohatých lesov karpatského oblúka. Druhým špecifikom východnej oblasti Slovenska je kultúrna a konfesijná spätosť s byzantským prostredím, ktorá určila osobitné črty mnohých kultúrnych prejavov tunajšieho ľudu a podpísala sa aj na tvorbe drevenej sakrálnej architektúry (po náboženskej stránke), formovanej pod vplyvom východného náboženského rítu. Drevené chrámy, ktoré boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sú objekty pôvodne gréckokatolícke, neskôr pravoslávne (okrem kostola v Hervartove, ktorý jerímskokatolícky). Veľká väčšina z týchto chrámov je teda východného rítu a používa sa pre nich označenie cerkev. Prevažne sú to trojpriestorové stavby so štvorcovým alebo polygonálnym presbytériom, s pozdĺžnou loďou krytou presahujúcou kupolou a tzv. babincom. Veža vyrastá z konštrukcie babinca, s ktorým má nad prízemím spoločnú strechu. Pozemok, na ktorom viaceré chrámy ležali býval ohradený zrubovou alebo murovanou ohradou a jeho organickou súčasťou bol často i miestny cintorín.

Základná konštrukcia všetkých týchto objektov je zrubová. Krytinou stavieb je drevený šindeľ. Najpoužívanejším stavebným materiálom býval červený smrek, ktorý remeselníci opracovávali sekerou (pílou až v 19. storočí). Stavitelia pravidelne spájali drevené hranoly dubovými klinmi. Stavba spočívala na jednoduchej kamennej podmurovke bez maltového spojiva.

Väčšina východoslovenských drevených chrámov pochádza z 18. storočia (najstarší a súčasne najhodnotnejší je kostol v Hervartove pochádzajúci z obdobia okolo roku 1500) a vykazuje konštrukčnú, dispozičnú a umeleckú príbuznosť. Mnohé interiéry boli pôvodne vyzdobené nástennými a stropnými maľbami, opierajúcimi sa o byzantské vzory. Tvorili protiváhu ikonostasu, ktorý bol výtvarným i funkčným jadrom celej stavby. Priestory bývali často dotvárané rezbárskymi prácami.

Súbor východoslovenských drevených chrámov predstavuje jednu z najvýraznejších pamiatkových skupín na Slovensku. Originalitou, krásou a malebnosťou i spätosťou s prostredím, v ktorom vznikli sú prejavom tvorivého génia prostého ľudu, jeho kultúrnej a duchovnej vyspelosti a remeselnej zručnosti domácich majstrov tesárov.

Súbor tvorí 27 sakrálnych objektov, ktoré ako celok boli vyhlásené národnými kultúrnymi pamiatkami. Súčasne súbor ašpiruje na zápis do fondu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Štyri z nich tam už boli zapísané ako Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát. Okrem dvoch - chrámy v InovciachRuskej Bystrej nachádzajúce sa v okrese SobranceKošickom kraji - všetky ostatné sú na území Prešovského kraja v okresoch Svidník (desať objektov), Bardejov (7), Snina (5), PrešovStará ĽubovňaStropkov (po jednom objekte).

Chrámy boli na jednej strane odrazom krehkosti a úbohosti človeka, ale boli aj odrazom nezlomnej a neotrasiteľnej dôvery človeka voči Bohu, ktorý bol často jedinou a poslednou nádejou v živote. Človek sa chcel Bohu zavďačiť ako najlepšie vedel a tak postavil chrám ako miesto, kde by mohol patrične a s úctou osláviť Boha. Jedinou nenáročnou a dostupnou matériou, ktorú mohol použiť bolo drevo. Celý interiér a exteriér do najmenších detailov bol teda vytvorený z tohto materiálu. Zaujímavosťou týchto stavieb je, že pri výstavbe nebol použitý žiaden klinec.


Väčšina z týchto drevených chrámov bola vystavaná na východnom Slovensku v miestach, kde sa usídlili katolíci východného obradu. Hlavne na severe východného Slovenska sa dodnes zachovalo prevažne na pôvodných miestach asi 40 drevených chrámov, ktoré vznikali v rôznych časových obdobiach 17. – 19. storočia. V chrámoch nedominuje luxus a honosnosť, ale jednoduchosť a pravdivosť.


Každý z týchto chrámov je jedinečný a výnimočný niečím iným, ale všetky majú spoločné rozdelenie interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každej cerkvi je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Je to stena zložená z viacerých radov ikon, zoradených podľa presného liturgického kánonu. Pre každú z ikon je charakteristické, že bola napísaná na dreve a že ukrýva v sebe hlbokú symboliku. Práve symbolika je dominantnou črtou celého východného obradu, nielen pri písaní ikon, ale aj pri slávení jednotlivých bohoslužieb a rôznych pobožností.


Môžeme byť teda právom hrdí na to, čo všetko vytvorili a pre nás zachovali naši predkovia. Tieto kultúrne a duchovné pamiatky si právom zaslúžia našu ochranu a starostlivosť, aby sme mali čo odovzdať našim deťom ako nádherné dedičstvo otcov.

The project contains these units:

Page 1  
Východné Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať. A drevené kostolíky iste patria k najzaujímavejším objektom záuj...
Page 1  


TrainLMS