V krásnom, no biednom kraji si ľud hľadal kúsok pôdy, ktorá by ho živila. Nevedno, čo iné by viedlo pôvodných obyvateľov odísť ďaleko do hor, tu vyklčovať stromy a založiť obydlia.

 Niektoré lazy boli veľké s viacerými domami, iné s 3-4 domami. Lazy boli pospájané cestičkami a všade sa dalo dostať vozom. Domy boli jednoduché s 1-2 izbami, kuchyňou, komorou, priľahlými budovami. Boli tu čierne izby, kde dym sa šíril v celom dome. Z nedobrého životného štýlu a života v chudobe, trpeli chorobami.

 Boli však nesmierne skromní, obetaví a pracovití. Starostlivo obrábali ťažko získateľnú pôdu, zveľaďovali svoj majetok. Zima bývala v tomto kraji tvrdá a nesmierne tuhá. Keď napadol sneh, nejeden rodič robil deťom cestu, aby sa dostali do školy.

O to radostnejšie vítali jar. V plnej svojej kráse sa ukázala jar v tomto nehostinnom kraji. Ponúkala svoju krásu umelcom, aby si ju zachytili vo svojich dielach.

V dnešnej dobe si život na lazoch nezastavil. Oživujú ho chatári, ktorí tu nachádzajú miesto, kde si môžu oddýchnuť od mestského stresu a načerpať novu silu.

Môžeme dnes iba vyjadriť obdiv nad pracovitosťou a šikovnosťou.